Presne takto pred 37 dňami som cestovala z Connecticut-u do "Veľkého jablka".
|
Výhľad z autobusu |
Nevedela som, čo ma čaká. Sama, s veľkým kufrom, bez mapy, bez internetu v mobile...
Vystúpila som na autobusovej stanici - The Port Authority. Hodinu a pol som behala hore-dole všetkými poschodiami, všetkými možnými exitmi a entermi, aby som našla miesto, odkiaľ odchádzajú autobusy na letisko do New Yersey. Z ktorého som mala letieť na druhý deň domov.
Zničená, unavená som sa pobrala na hotel neďaleko Central parku. V ten deň ma pri živote držal asi už len pocit, že ma ubytovali k vážne peknému Austrálčanovi.
Bolo už celkom neskoro, keď som sa rozhodla vyraziť na cestu po New Yorku. Obávala som sa, že v ten deň už nestihnem navštíviť nič, vzhľadom na časovo obmedzené možnosti. Ale predsa...
Začala som Sochou slobody. Zviezla som sa na Low Manhattan, odkiaľ každú polhodinu premáva Ferry okolo Statue of Liberty. Počasie v ten deň veľmi prialo, z čoho som sa dosť tešila. Najkrajšia plavba môjho života, dokonca ešte aj zadarmo. Mohla som sa "dotknúť" prstom sochy, zatiaľ čo v pozadí som videla najvyššie budovy sveta. Úžasne. Trošku ma prekvapila výška sochy.
Kráčala som len tak ulicami, keď som natrafila na miesto, kde predávajú lístky na 9/11 Memorial. Cez internet sa mi to nepodarilo kúpiť, takže celkom vhodná náhodička. Mimochodom dievča, ktoré tam predávalo bolo z Poľska, čo mi tiež vylepšilo deň. 9/11 Memorial pamätník bol prekrásny, plno ľudí, sami ochrankár, vážne kontroly pred vstupom k pamiatke.
Pri predstave na to, že koľko ľudí tu prišlo o život som sa smutná pobrala na najväčšiu stanicu - Grand Central Station. Vždy som tam chcela mať fotku ako Serena z Gossip Girl.
Ešte predtým, cestou po Wall Street som natrafila na tabuľu, ktorá smerovala k Brooklyn Bridge. Pôvodne som sa chcela prejsť celým mostom, ale čas nedovolil. Spravila som si len pár fotiek z okraja Manhattanu.
Vonku sa začalo stmievať, všetko bolo krajšie, vysvietenejšie, samá blikajúca reklama, jednoducho nikdy nespiaci Times Square. Všade to žilo. Miesto, ktoré je pre mňa ako stvorené. Inak predstavte si, stretla som tu Slovákov. Ten pocit, že som asi zabudla rozprávať po slovensky bol trošku trápny. Inak ešte za dobrú spomienku odtiaľ považujem, ako som poprosila dve Američanky, aby ma odfotili na ich super iPhone a poslali mi fotku na email. Celkom sranda.
|
Žlté taxiky boli naozaj všade |
Druhý deň ma čakala cesta na letisko, let domov. Snažila som sa vymyslieť už len niečo veľmi časovo a fyzicky nenáročné. V Chinatown-e som našla celkom pekné a lacné suveníry. Odporúčam zjednávať! Číňania sú prefíkaní aj v Amerike! Ako sa vraví, to najlepšie nakoniec. Empire state building. Bohužiaľ len zvonku, ale stálo za to. Videla som domov Chuck Bass-a, nenahraditeľné.
A potom už len 3 hodinové čakanie na let domov. Pocit, že konečne uvidím rodičov, brata a že o pár hodín vybozkávam môjho drahého, bol nevydržateľný...
Takto prebehla moja 24 hodinovka v New Yorku. Kto sa nebojí, ten sa vo svete nestratí.
Pre budúcich návštevníkov odporúčam aplikáciu: Zuti, ktorá má pekne prepracovanú mapku metra v NYC. Je podporovaná androidom a dokonca si môžte vyhľadávať trasy medzi jednotlivými miestami.
A ak máte aj vy nejaké zážitky alebo otázky, napíšte mi do komentu.
Prajem pekný deň :)