streda, 22. marca 2017

.Aké je to byť dobrovoľníkom na X Games

Čaute čaute......veľa z vás si práve povedalo, že to kde bola? Čo to je to X Games? Bola hrať počítačové hry, xbox, či bola účastníčkou niečoho neslušného, keď je tam to X? 


Pre tých, ktorým to stále nie je jasné, X Games je svetová súťaž, predovšetkým extrémnych športov. Každoročne sa koná v Aspene, čo vám možno napovie viac, a minulý už aj v Osle. Ja som nejakou čistou náhodou natrafila na to, že hľadajú dobrovoľníkov do Osla. Neváhala som ani sekundu. Avšak, v Nórsku platí, že väčšinou uprednostnia tých, ktorí vedia nórsky jazyk. To bola moja prvá zásadná chyba, že som application (prihlášku) vyplnila po anglicky. Nebola som vybraná. Neviem síce, z akého dôvodu, ale jazyk bol určite jeden z nich. Chcela som sa tam teda dostať aspoň ako divák, ale bohužiaľ som nenašla nikoho z kamošov, kto by obetoval svoj čas a peniaze na túto veľkolepú súťaž. 

Hafjell, Nórsko 

Nuž, tento rok tomu bolo úplne inak. X Games sa konalo znovu v Nórsku, ale už na inom mieste. Bol to Hafjell, čo mňa neskutočne potešilo, keďže je to stredisko, kde som dva roky dozadu strávila jednu celú zimnú sezónu. Naučila sa snowboardovať konečne ako človek, a mala som najlepšiu robotu s najkrajším výhľadom. To bol pre mňa Hafjell. Miesto, kde sa vždy rada vraciam. Vedela som, že tento rok pôjdem na X Games, aj keby tam mám ísť sama. Mám stále pár kamošov, ktorí pracujú v Hafjelli a to mi uľahčilo celú situáciu. Takže, pekne krásne som si nastavila poznámku na 9.12., keď sa spustil predaj lístkov. Asi o dva týždne na to som objavila na Facebooku, že zase hľadajú dobrovoľníkov. Tentokrát, som si dala väčšiu námahu, a keďže už ako tak niečo viem po nórsky, napísala som celú prihlášku v nórčine. Prikrášlila som to tým, že som v Hafjelli pracovala a poznám to tam. A áno, po menej ako mesiaci, keď som bola doma v rodnom Martine a chystala sa na moju prvú snowboardovačku na Martinkách, vtedy mi zazvonil telefón s nórskym číslom na displeji. Volala mi dievčina, ktorá mala na starosti dobrovoľníkov a oznámila mi, že som bola vybraná ako dobrovoľníčka. IT MADE MY DAY! Tešila som sa najviac na svete. Vtedy som, ale netušila, že to bude ešte lepšie, ako som si doposiaľ myslela. Oznámila mi, že budem členom "Spread the love crew". Basically, nosiť kávu a malé občerstvenie ostatným pracujúcim a dobrovoľníkov. How amazing, a celý čas budem v teréne, takže sa nemusí báť, že by som si nevidela niektoré súťaže. 


Spread the love crew 

Chcela by som vám trochu priblížiť, ako to celé prebiehalo. A prečo bolo lepšie byť dobrovoľníkom ako len divákom? V prvom rade začnem tým menej pozitívnym. Nórsko je drahá krajina a ako dobrovoľníci sme nemali preplatené žiadne náklady, či už cestovné, ubytovanie, atď. V "cene" dobrovoľníka bol zahrnutý vstup a občerstvenie. A asi z čoho som sa najviac tešila, bol X Games merch, ktorý bol taktiež zadarmo. ♥ Dostali sme čiapku, ruksak, mikču a bandanu. Bandana, je ale z veľmi čudného materiálu, že tú skôr použijem ako obrus na stôl. Haha. Na Slopestyle to mali niekde zavesené ako vlajku, tak bohvie, aká bola pôvodná myšlienka. Merch sa mi, ale mega páči a veľmi sa z neho teším. Z čoho som trošku sklamaná je čiapka, pretože tá je veeeľmi, ale že veľmi úzka a má na sebe ešte aj reklamu televízie. V porovnaní s tou z Osla, z minulého roku, je určite o dosť horšia, aj výzorovo aj veľkosťou. Ale aj tak, nebudem sa sťažovať, je to celé super a úžasné.



Noo a ako vyzerali teda moje dní? V Hafjelli súťažili snowboardisti a lyžiari, a to v dvoch kategóriách, Slopestyle a BigAir. Súťaž prebiehala už od stredy, kedy začala kvalifikácia chalanov lyžiarov na slopestyle. V ten deň mali pôvodne súťažiť aj chalani snowboardisti, ale vraj boli nespokojní s nejakými prekážkami, tak to preložili. Túto informáciu však nemám overenú, takže radšej to berte s rezervou. Každopádne mňa to potešilo, keďže som bola ešte len na ceste z Trondheimu a nestihla by som, ak by to nechali v pôvodnom čase.



V štvrtok som začala svoju šichtu až o 13tej, ako po všetky ostatné dni až do soboty. Robila som do 9tej večera. Prácička to bola naozaj svetová, pretože sme si boli vlastným strojcom času, a to ako sme si rozložili svoju pracovnú dobu bolo len a len na nás. Ako dobrovoľník, som mala lepší prístup na niektoré miesta, kde sa bežný divák nedostal. To, ale neznamená, že na všetky. Niektoré boli obmedzené len pre manažment, televíziu, atď. Ale no poviem vám nesťažujem sa. Tým, že sme ponúkali kávu aj týmto ľuďom, mali sme veľmi ľahké sa dostať do ich blízkosti. Nóri sú v tomto trochu slušnejší oproti nám Slovákom a nikto nebol nahnevaní z toho, že sa pretláčame cez dav, naopak nám ešte aj s radosťou uvoľnili cestu. Bola to veľmi super prácička. Ľuďom sme vyčarili úsmev na perách, keď sme im v mínusových teplotách priniesli kávu a čokoládu. Nóri milujú kávu, a ženy zas čokoládu. A svoje určite ocenili aj snowboardisti. Ísť okolo Ståle Sandbecha a ponúknuť mu z občerstvenia, počuť spoza chrbta ako si Sven Thorgren. pýta od vás ovocie. Why not. No a asi najväčší úsmev na perách nám vyčarila Jamie Andersson, ktorá nám povedala, že sme ako chodiaci anjeli. Vraj si práve želala jabĺčko a v tom sme sa zjavili my s ovocím. Hurá, konečne si mám, čo napísať na svoj profil na Tinderi. Haha.

Ståle Sandbech 

Sven Thorgren 

Počas finále na Big Air v ženskom snowboardingu sme sa pretlačili až k rodinným príslušníkom Silje Noredal a ďalších snowboardistiek. Samozrejme, že sa nechcem vychvaľovať, ale predsa sa musím pochváliť. Pre mňa to boli úžasné momenty vidieť naživo toľko známych ľudí, ktorých som dovtedy mohla obdivovať len z telky, videí a obrázkov. Pre mňa sú to neskutočne obrovské zážitky. Taktiež byť jednou z prvých fanúšikov, možno aj prvá, kto si dal selfie so Silje hneď po tom, čo vyhrala zlatú medailu. Ako je pravda, že v niektorých situáciách som sa cítila aj trochu trápne, vzhľadom na svoj vek, ale čo už aj to sú momenty, ktoré musíme občas zažiť, ak niečo chceme. Myslím si, že stále lepšie ako závidieť niekomu a tváriť sa, že my by sme nikdy také neurobili. Inak takýto dojem som trošku nadobudla aj po X Games. Mám pocit, že veľa ľudí skôr závidí, ako keby mi mali dopriať a tešiť sa so mnou. Je to smutné naozaj, ale som rada, že sú tu ľudia, ktorí sa tešia spolu so mnou a dúfam, že raz im pomôžem, aby aj oni mohli zažiť niečo podobné. Ale, už keď sme pri tých trapasoch. To, že si režisér, alebo ako sa tento pán nazýva, zmyslí, že by bolo celkom super, keby ponúknem pomaranče v priamom prenose v nórskej televízii. Tak to už bolo trápne aj pre mňa. Mne sa podarilo nájsť tento trápny skvost. A chcem sa oň s vami podeliť, možno niektorí budú aspoň menej závidieť.





Silje Noredal 

Ak by som mala zhrnúť moju prácu na X Games. Bolo to mega úžasné a svetové. Mrzelo ma trošku, že to bolo viac nórske ako medzinárodné a veľakrát sa mi stalo, že moji kolegovia ma odignorovali a rozprávali sa po nórsky, ale čo už. Zistila som, že Nóri nie sú najlepší fanúšici, hlavne ak vyhráva niekto z inej krajiny, ale aj tak to moju radosť nezlomilo. Som veľmi rada, že som mohla tohto celého zúčastniť. Bohužiaľ, ešte je tú jedná vec , ktorú mi nedá nespomenúť a musela som si nad ňou dosť zanadávať. A to bola sobotňajšia oficiálna aftérka. Kamarátka sa pred rokom zúčastnila na nej v Osle a vravela, aké to bolo super. Bohužiaľ, tu v Lillehammeri, ani náhodou. Aspoň nie pre mňa. Párty stála skoro 40€ a nedokázala som tam stráviť viac ako dve hodiny. Bola to proste obrovská nuda, a to som párty človek. Pôvodne som sa tešila na to, že tam stretnem veľa známych snowboardistov. Je síce pravda, že to som ešte netušila, že ich stretnem už počas X Games. Ale hold smola. Na párty boli síce ľudia ako Ståle Sandbech, Sven Thorgren, Torgeir Bergrem, ale môj názor to nezmenilo. Škoda. Možno druhí, ktorí tam boli majú na to iný názor, ale pre mňa bohužiaľ, párty nula bodov. 

Max Parrot 

Marcus Kleveland 

Dúfam, že som teda niektorých z vás aspoň trochu inšpirovala. Mne by sa naozaj niečo takéto nesnívalo, pred pár rokmi. Keď si spomeniem, ako som išla pol dňa kopcom v Jasnej, zatiaľ čo moji kamoši si stihli pojazdiť a ešte aj posedieť na čajíku s rumíkom. Tiež by som si pár rokov dozadu nepovedala, že niekedy budem mať vlastný snowboard, a že budem milovať zimu. Alebo, že sa vôbec niekedy naučím robiť oblúčiky a jazdiť čierne zjazdovky. Jedno však viem, keď niečo naozaj chcete, tak to viete dosiahnuť. Treba len veľké úsilie, trpezlivosť, snahu, odhodlanie, veľké sny a hlavne nenechať sa odradiť. Dúfam, že sa vidím s niekým na X Games 2018.

Majte pekný deň
Vaša TATI

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára