pondelok, 23. novembra 2015

.Ďalšie nórske dobrodružstvo

Dnes je presne 3. mesiac aj 12 dní, čo som tretikrát v Nórsku, presnejšie v meste Trondheim. Čas tak rýchlo letí, že si na to akosi stále nedokážem zvyknúť. Takto o 3 týždne už budem mať po prvom semestri v škole, verím, že úspešne. Na jednej strane sa na to veľmi teším, ale na druhej strane si veľmi prajem zastaviť čas práve v tomto momente, pretože sú tu aj ďalšie okolností, ktoré jednoducho už začali svoje odpočítavanie.

Úplne si pamätám svoj prvý deň, všetko a do detailov, ešte aj v čom som cestovala. Keď som odlietala z Prahy bolo úžasné počasie, tak som sa tešila ako v Osle prestúpim na lietadlo do Trondheimu a budem z okna pozerať na tie úžasne fjordy a premýšľať ako všetko bude najbližšie dni. Prišla som sem zase len sama, bez jediného človeka, ktorého by som poznala. Zase hľadať nových ľudí a vytvárať si nové priateľstvá, už som si na to tak zvykla, že mi to prišlo automatické v mojom živote. Let bol úžasný...



To, že pristávacia dráha bude hneď vedľa mora, alebo na ňom, som nečakala. Veľa kamarátov mi vravelo ako tŕpli v lietadle, pre mňa to bolo dobrodružstvo. Teším sa ako jedného dňa kupim rodičom letenky za mnou a zažijú to isté! Mamina ma síce asi nebude mať rada pár dní, hihi, ale to prežijem hádam.



Pred príchodom som si zisťovala od známych aké tu býva počasie,vraj veľmi premenlivé, tak to sa stihlo potvrdiť ešte predtým ako som vystupila z autobusu z letiska. Jednoducho z tej jasnej oblohy sa behom hodiny stala totálna pohroma, lejak a silný vietor. Ľudia pomaly v zimných bundách a ja v kraťasoch plná očakavaní a nádeje, že nájdem svoj byt čo najskôr. Veľmi som sa tešila ako uvidím svoju typickú nórsku izbu, ktorú budem obývať najbližšie dva roky. 

Už pri vstupe som si predstavovala ako si to tu všetko zariadim pekne. Takisto nezabudnem na moju prvú noc, kedy som tu ešte nemala skoro nič a spala som pod home made perinou a vankúšom.


Svoje spolubývajúce som stíhla spoznať už prvý deň a musím povedať, že naozaj som vychytala! Každý máme svoje muchy, ale nevymenila by som ich. Celý nasledujúci týždeň som bola na rôznych aktivitách, ktoré organizovala škola, spoznala som tam kopec nových a úžasných ľudí a jednú spriaznenú dušu. Môj pobyt začal úplne dokonale, počasie sa každým dňom menilo k lepšiemu, a aj napriek tomu, že leto už malo končiť, tu práve začínalo a my sme si to teda všetci riadne užívali. Všetko proste hralo úplne do karát, dokonca už po týdžni som videla polárnu žiaru. Druhú v mojom živote, potom tretiu, štvrtú, piatú až som to nakoniec prestala počítať. Ten pocit, keď z kuchyne vidíte toto nebeské porno je naozaj úžasný. Takisto pocit, keď zrazu máte radi bicyklovanie, neviete sa dočkať kedy bude pršať a to len kvôli tomu, že si chcete obuť svoje gumáky a krásny pršíplášť. Jednoduché momenty, ktoré vedia tak potešiť. Som veľmi rada, že som sa rozhodla pre tú najťažšiu cestu a som kde som.



Pekný zimný čas.

Vaša TATI.

1 komentár:

  1. Tak to musi byt v skutku krasne, ja som sice doma sed a mam radsej teplejsie krajiny ale raz by som Norsko chcela navstivit a uvidiet tu ospevovanu polarnu ziaru :)

    OdpovedaťOdstrániť