.únos v Budapešti?

       Ahojte,

tento článok je síce už trošku dosť starší, ale nedalo mi ho nezverejniť. Pretože tie nezabudnuteľné zážitky, to sa nedá len tak vymazať. 

     So skupinkou kamarátov sme sa vybrali na výlet, síce len pár kilákov za hranice, ale predsa. Navštívili sme metropolu našich susedov Maďarov. Výlet sa niesol v najväčšej spontánnosti a pre mňa viacnásobne, keďže ešte aj kamarátky zabookovali bývanie dopredu takže som nemala poňatia, kde prespím najbližšie noci. Väčšinou rada robím veci podľa seba, lebo len sama viem, čo mi vyhovuje a čo nie, nerada sa spolieham na druhých. Takže už len to, že som to nechala na ostatných bol trošku adrenalín.

     Výlet sa začal príchodom na nitriansku vlakovú stanicu, odkiaľ sme sa dopravili vlakom do Budapešti s prestupom v Nových Zámkoch. Cesta nás stála približne 15 € obojsmerne, samozrejme so študentskou zľavou po hranice v celku good price. V Budapešti sme si kúpili lístok na metro. Boli sme skupinka 6 kamarátov, v takomto prípade sa nám oplatil 24 hodinový skupinový lístok pre 5 ľudí a jeden single lístok (5+1). Cena bola veľmi nízka, presne si už nepamätám, sorry.

     Po opustení vlakovej stanice nás ovalila neznesiteľná horúčava, všetci sme sa tešili na ten pocit, keď zhodíme zo seba ruksaky a ubytujeme sa. Pomaličky sme sa dostali na zabookovaný hostel, všetko by bolo v pohode keby... Za bránou nás čakalo nemilé a hrôzostrašné prostredie. Vraveli sme si, že nie všetko, čo vyzerá navonok škaredo bude vyzerať tak aj vo vnútri. Hlavne ja trošku paranoidná, som sa upokojovala touto naivnou vetou. Nuž, nie vždy. Moje prvé pohľady dopadli na spoločné toalety a sprchy asi pre dosť veľký počet ľudí. V tom sa vo dverách objavili domáci, ktorí nás upozornili, že do kancelárie nemáme ísť obutí. Ja som bola vtedy na boso iba v sandáloch, čo mi prišlo celkom nechutné tam behať po vlastných. Navyše ešte aj ten domáci vyzeral tak hrôzostrašne, že som sa bála vôbec tie sandále nechať pred kanceláriou len tak bez dohľadu.

    Moje prvé dojmy boli priam SCARY. Stáli sme v strede provízornej kancelárie, kde boli automaty na jedlo, kávu a na stenách kamery. Moja paranoidnosť vstúpila do miestnosti so mnou a prvé, čo som si predstavovala bolo, že oni nás chcú uniesť a ešte si nás predtým chcú natočiť. Potom nám dali do rúk ubytovací papier, svoje údaje som vypísala síce správne, ale tak aby ich nikto nerozlúštil po mne. Posledná kolónka bola meno matky. Budú vydierať moju mamu cez telefón alebo načo im je takýto údaj? Tak som hrdo a vystrašene napísala jednoducho len otáznik dúfajúc, že si stíhnem ešte užiť trošku Budapešt predtým ako sa stane to najhoršie. Pak sme sa pobrali do izby, tam to už vyzeralo milšie, ale môj tlak bol stále 5000 na 2000. Ešte asi hodinu som sa spamätávala z toho, čo tie moje kamošky zabookovali a prečo nečítali aspoň nejaké recenzie. Nie som rasistka, ale pred niektorými národmi mám celkom rešpekt. A oni Maďari veru určite neboli.

     So všetkými cennými vecami sme sa vybrali do centra...

     Počasie nám naozaj prialo, takže sme si užívali dostatočne. Výhľad na budovu Parlamentu sme mali priam úžasný. Budapešť som si obľúbila hneď na prvý pohľad, síce som tam už bola pred pár rokmi, ale nemala som tú česť sa dostať priamo do centra. A môžem zhodnotiť, že je to jedno z najkrajších hlavných miest, ktoré som zatiaľ videla. 

     Na druhý deň sme sa zdravé, neunesené, ale síce zlámané zobudili s kamarátkou Fínkou. Ostatní sa od nás oddelili, čo mne prišlo trošku ľúto zabíjať čas v tak krásnom meste v nejakom aquaparku. My sme si spravili svoj plán a vybrali sme sa do neďalekej požičovne bicyklov. Patrilo to veľmi milému pánovi, ktorý nám vyhovel ako sa len najviac dalo. Nemuseli sme platiť ani taký veľký depozit ako uvádzali na internete. Cena za požičanie na 24 hodín spolu s prilbou bola okolo 10 €. Ako zadarmo. Určite ak máte záujem o bicykel, zastavte sa u neho. Mestské bicykle výjdu o dosť drahšie a tu si viete vybrať z viacerých typov a navyše pán je naozaj veľmi milý a láskavý. Pripájam stránku, kde nájdete bližšie informácie.

Markétin park - Margit sziget

     Na našich tátošoch sme obehali naozaj veľa kilomentrov. Niektoré miesta sme si šli znovu pozrieť, pretože to bola krása sa len tak kochať krásnymi pamiatkami. Naša trasa viedla aj na Markétin ostrov - Margit sziget, kde sa nachádza obrovský park s kúpaliskom, detskými ihriskami, stánkami, jednoducho miesto na dokonalú rekreáciu. S Laurou sme si tento deň naplno užívali a ozaj môžem povedať, že som si už dlho tak super neoddychla. Počas bicyklovania som sa snažila robiť aj video, nech máme menšiu pamiatku z toho, aký srandovný deň sme mali. Kvalita je síca trošku pobiednejšia, kedže je telefón držaný v ruke počas jazdy. Vtedy sme ešte nevedeli, čo je to selfiestick. Cítim sa ako keby som práve zverejňovala 10 ročný článok, haha.

    Na večer sme si naplánovali výstup na Citadelu, odkiaľ je v noci krásny panoramatický výhľad. Z čoho sme boli trošku dosť zaskočení, že asi o 1-2 v noci vypli svetlo v celej Budapešti. Zhasli všetky vysvietené pamiatky a podobne. Odporúčam nenechávať si to na úplne ráno ako my. Hneď pod kopcom z Citadely bola open air party. S mojou dobrodružnou kamarátkou sme sa zhodli na tom, že zostaneme až do rána, zistíme kedy bude vychádzať slnko a vybehneme znovu na kopec, aby sme si pozreli to isté za svetla a s opicou. 

    Ďaľší deň bol v celku podobný. Naši kamaráti sa znovu rozhodli, že navštívia aquapark. Inak už keď sme znovu pri tom aquaparku, myslím, že každú sobotu tam bývajú nočné pool parties. Cena je celkom vysoká, ale verím tomu, že za tu atmosféru to stojí. My sme sa ďalší deň znovu vybrali na bicykel tentokrát ešte s ďalšou kamarátkou. Navštívili sme Námestie hrdinov a obrovský park, ktorý sa nachádza práve v tejto časti mesta. V parku vládla výborná atmosféra. Boli tu rôzne atrakcie pre deti, stánky s občerstvením, trdelníky, cukrová vata...azda všetko na čo si človek dokáže spomenúť pri slove jarmok.

     Po ceste k požičovní bicyklov sme stíhli zmoknúť do poslednej kvapky, ale bolo to naozaj vzrúšo v takom lejáku pedáľovať, aby sme stíhli vrátiť bike a hlavne aby sme stíhli vlak domov. 

     Za mnou bol jeden z najúžastnejších víkendov, kedy som sa naozaj zabavila a užila si cestovanie z trošku iného pohľadu. A dala som si podmienku, že najbližšie, keď tam pôjdem do Budapešte beriem so sebou korčule.  

Pekný deň.

Vaša Tati.